Peter Derňár – Lebo, rýchlo, ráno, doma…
Píšem žalostne málo… najmä v pomere k tomu, koľko tvorím v hlave. Tá je neustále chtiac-nechtiac obťažovaná stovkami a tisíckami nápadov, námetov, príbehov, zápletiek, ktoré ňou preletia a v drvivej väčšine sa následne s hanbou odplazia niekam do zabudnutia. Niečo ich nemilosrdne selektuje a rýchlo kope do zadku, aby vo mne nebodaj nezakorenili. Trvá roky, kým cez všetky moje filtre autocenzúry niečo prepadne, niečo, čo následne musím…
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.