Browsing Category : Čitateľský nedenník

Knižný tip pod stromček – Arto Paasilinna


Arto Paasilinna je jedným z najúspešnejších súčasných fínskych spisovateľov, humorista a autor typicky “mužskej” literatúry. Je mimoriadne obľúbený nielen vo Fínsku, ale aj v ďalších krajinách Európy. V päť miliónovom Fínsku vychádzajú knižky tejto spisovateľskej stálice v stotisícových nákladoch, na jeho autogramiádach sa vždy tvoria dlhé fronty a na autorské čítania prichádzajú stovky ľudí. Popularita Arta Paasilinny by sa dala…

Read More »

Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia


Rodíme sa s pudom sebazáchovy a skoro celý život sa vyrovnávame s faktom, že náš život smeruje ku koncu. Napriek obavám z konca však príde čas, keď sa strach zo smrti akosi vytráca. Aj Mathea, hlavná hrdinka debutu nórskej autorky Kjersti A. Skomsvold s názvom Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia, dospieva do podobného štádia, no po postupnom vyrovnaní sa s pocitom konca zamestnáva svoju…

Read More »

Lauri Haarla- Hořící peřeje


Ocitneme sa v stredovekom, zasneženom Fínsku a práve sa stavia katedrála v Turku a sneží. Mrznú nám nohy a vonia dym všetkých dobrôt, ktoré sa napečú. Vlastne sa ani nevie, kto je hlavným hrdinom, okolo koho sa točí hlavná dejová línia. Preto nás zaujíma spôsob rozprávania tejto fínskej historickej prózy, ktorý pojal Lauri Haarla majstrovsky. Ak máte chuť po histórii,…

Read More »

Vlhké miesta – Charlotte Rocheová


Vlhké miesta sa stali svetovým bestsellerom. Kniha bola preložená do 25 jazykov a predalo sa jej viac ako 2 milióny výtlačkov. Pre literárne dielo s takýmito referenciami je preto asi dosť tragické, ak si ju čitateľ kúpi vo výpredaji v supermarkete. Svojim spôsobom si však za to vraj môže sama, pretože je skutočne kontroverzná, a to okrem predajnosti často prináša aj pád a odmietanie. Mám…

Read More »

Temno a fantasy


Začnem asi tým ako sa raz Karel Čapek pýtal. Prečo nie som komunistom? A odpovedá: lebo moje srdce je na strane chudobných. Ďalej tam rozoberá všetky aspekty komunistickej ideológie a krásne ukazuje, že na to, aby mal rád ľudí, nepotrebuje byť komunista. Nádherné čítanie, človek príde iným myšlienkam na chuť. A ešte tomu k pekným. Pre moje uvažovanie položím otázku…

Read More »

Sirotčinec slečny Peregrinové pro podivné děti


Je dokázané, že starí rodičia môžu mať na výchovu svojich vnúčat veľmi blahodárny vplyv. Často aj reálny život prináša príbehy, keď si starý otec rozumie lepšie so svojím vnukom, ako s vlastným synom. Takýto vzťah a podobne silné puto vznikne aj medzi literárnym starým otcom Abrahamom Portmanom a jeho vnukom Jacobom. Jacob dychtivo počúva rozprávania svojho staršieho príbuzného, ktorý počas druhej svetovej…

Read More »

Národný satanista – hrdosť, násilie, temnota


Rôzne subkultúry vždy sledujem s veľkým záujmom. Síce v samotnej etymológií slova subkultúra predpona „sub“ vyjadruje niečo nižšie, v skutočnosti je pre subkultúry typickejšia skôr inakosť a snaha vymedziť sa voči majoritným kultúrnym vzorcom. Snažím sa vždy pochopiť tento ich charakter, je mi sympatická ich snaha byť opozíciou a alternatívou voči dominantnej kultúre, no ich kontrakultúrne snahy vnútorne odsudzujem. O niektorých subkultúrach viem viac, o niektorých netuším…

Read More »

Gotlandské tiché noci


Kto len trocha s väčším záujmom sleduje knižný svet, musel si určite všimnúť, že v posledných rokoch v detektívnom žánri kraľujú škandinávski autori. Slovenskému a českému čitateľovi možno nie sú všetci známi ako napr. Jo Nesbø, ale vďaka niektorým knižným vydavateľstvám sa zoznamovací proces zlepšuje, a tak si mnohí autori severských kriminálok nachádzajú cestu do knižných políc a elektronických čítačiek aj slovenských a českých milovníkov tohto žánru.…

Read More »

Vanda Rozenbergová: Moje more


Mená vo svojej prapôvodnej podobe vyjadrovali vlastnosti nositeľa. Často boli večnou pripomienkou jeho činov, konania a charakterových vlastností. Neskôr sa však ustálil určitý súbor používaných mien, ktorých funkcia je hlavne rozlišovacia a v moderných spoločnostiach sa ich významovosť stala okrajovou. O výbere mena rozhodujú rodičia a potom ešte autori literárnych útvarov. Vanda Rozenbergová si vo svojom prvom románe Moje more dala pri výbere mien skutočne…

Read More »

Neopätovaná nenávisť


Howard Jacobson: Finklerovská otázka Finklerov zármutok je bezmedzný. To je posledná veta knihy. Môj zármutok je bezmedzný snáď od prvých dní, čo som rozum pobrala a začala chápať rodinné príbehy, o ktoré sa so mnou delil môj starý otec. Asi priskoro pre malé dieťa, ale zasa na druhej strane, v dobe vpečaťovania, keď je detská myseľ tvárna a formovateľná, som…

Read More »

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť