Peter Pišťanek je bezpochyby dnes už kultový spisovateľ, patriaci do malého okruhu slovenských autorov, priťahujúcich v 90. rokoch 20. storočia späť k slovenskej próze čitateľov, ktorým sa dovtedajšia prednovembrová slovenská literatúra zdala nudná, príliš angažovaná alebo až nechutne povinná. Trilógia Rivers of Babylon, zbierka noviel Mladý Dônč, burleskné Skazky o Vladovi, či spoluautorstvo úspešnej zbierky Sekerou a nožom, právom radí tohto autora k tomu najlepšiemu, čo doma máme, čo sa paradoxne zároveň podpísalo pod fakt, že sa Pišťanek sám stal „povinným“ čítankovým spisovateľom.
Hoci s osobnými, často pre mňa kontroverznými názormi autora, či už ako publicistu alebo ako tvorcu názorového obsahu jeho facebookovej fanúšikovskej stránky nesúhlasím, na každú jeho novú prózu sa vždy teším. Aj preto som siahol po jeho najnovšom literárnom počine s názvom Neva, aj keď v tomto konkrétnom prípade ide skôr o pripomenutie načas odmlčaného autora čitateľskému publiku a možno aj navnadenie na jeho pripravovaný román Lokomotívy v daždi.
Poviedka Neva totižto nie je až taká úplne nová, čo som zistil po pár stránkach, uvedomujúc si, že tento text som už mal tú česť čítať. Poviedka pred pár rokmi vyšla v tzv. dvojpohlavnej poviedkovej antológii o sexe, ktorej zostavovateľom bol literárny a aj priateľsko-generačný súputník samotného autora, Dušan Tarageľ. Neva sa však obliekla do nového šatu a vydavateľstvo Slovart ju vydalo nanovo, ako akúsi remasterovanú verziu, aj keď úpravy sú skôr kozmetické ako kvalitatívne. Osobne mi to na samotnej Neve nevadí, pretože vylepšovať v podstate ani nebolo čo.
Toto dielko totižto už v čase svojho vzniku nieslo všetky znaky profesionality a literárnej vyzretosti, aj keď dosť výrazne vybočujúcej z predchádzajúcej cynicko-drsnej prozaickej tvorby autora. Naopak, dej a príbeh poviedky Neva je skôr romantický, v určitých pasážach dokonca až hard erotický, čo paradoxne najviac pripomína dovtedajší Pišťankov rukopis.
Pišťanek netradične rozohráva príbeh o zamilovaní sa slovenského intelektuála, do krásnej ruskej tlmočníčky. Netypický však nie je len príbeh, ale aj prostredie a reálie. Za kulisy deja si autor zvolil postkomunistický Petrohrad, transformujúci sa na modernú ruskú metropolu, pričom v jeho urbánnych génoch stále prežíva DNA cárskeho Ruska z dôb Petra Veľkého a aj komunistických dejín.
Práve táto historizujúca atmosféra, pachy a esprit mesta hlavnému hrdinovi spôsobujú depresie a znechutenie. Aj návšteva po rokoch v ňom vyvoláva iba zvieracie túžby po návrate domov. Mesto na Neve ho irituje až do momentu jeho stretu so slovanskou kráskou, ktorá má postavu baletky, dokáže konverzovať o umení, dejinách a ani v erotike nie je neskúsená.
Príbeh od tohto momentu získava akúsi snovú náladu, pričom sa výrazne podobá na mestskú lyrizovanú prózu. Na príbehového hrdinu razom dýchajú cárske dejiny, realita sa preplieta medzi snami a aj to, čo sa javilo ako skutočnosť, sa stane iba ilúzia.
Powered by Facebook Comments
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.