Teším sa, že na slovenskom knižnom trhu vyšla táto „učebnica“ plná skvelých tipov a odporúčaní, ako čítať knihy okom profesora literatúry. Je jasné, že bežný čitateľ sa nikdy nebude môcť rovnať literárnemu kritikovi, či vedcovi, ani keby túto knihu prečítal stokrát, ale môže urobiť prvých pár krokov a zdokonaľovať sa čítaním a hľadaním pod povrchom príbehov aj pomocou profesorových rád. Mňa kniha veľmi zaujala a prekvapila. Čítala sa ľahko, autor zvolil jazyk a štýl zrozumiteľný bežnému milovníkovi literatúry. Navyše je plná vtipných vsuviek a komentárov, ktoré výborne odľahčia čítanie a vyvolajú úsmev na tvári. Napokon, on sám priznáva, že táto kniha je po prvom vydaní využívaná učiteľmi i študentmi ako učebnica. Jedinú nevýhodu majú slovenskí čitatelia v tom, že je v nej rozbor diela ukazovaný na literatúre, ktorá u nás v mnohých prípadoch ani nevyšla. No ani tento výber diel nie je v podstate na škodu, lebo otvára balík s novými vedomosťami. Po dočítaní knihy som dostala chuť opäť si prečítať bibliu, grécke báje a povesti, staroveké eposy a rozprávky. Bez znalostí starých mýtov a príbehov sa dá pátrať v modernejších dielach len s ťažkosťami.
Čo sa teda čitateľ v tejto knihe dozvie? Nuž všeličo. A aj to, že jar, zima, sneh, dážď, spánok, atď., to všetko sú deje značne univerzálne, že veľmi dôležitými aspektmi deja je podnebie, geografická poloha, umiestnenie deja na kopci, či v doline. Ak sa nám niečo v prvom momente nepozdáva, treba zbystriť pozornosť.
„Spomienka. Symbol. Vzorec. Tieto tri veci profesionálneho čitateľa odlišujú od zvyšku sveta. Profesori literatúry trpia prekliatím výbornej pamäti. Vždy, keď čítam nejaké dielo, začnú sa mi otvárať zásuvky v mentálnej kartotéke a už hľadám zhody a súvislosti – kde som už videl jeho tvár, nepoznám tú tému?“
Autor veľmi pekne rozvinul aj myšlienku jediného príbehu. Čokoľvek ktokoľvek napíše, vždy to tu už bolo.
„Jediný. Všade. Vždy. Kedykoľvek sa niekto hrotom pera dotkne papiera, položí prsta na klaviatúru, brnkne po strunách, alebo si namočí brko, aby písal na papyrus. Všetci čerpajú z jedného príbehu a rozširujú ho, odkedy sa Snorg vrátil do jaskyne a Ongkovi povedal, že mastodont ušiel.“
„Čím viac sme si vedomí možnosti, že náš text komunikuje s inými textami, tým viac podobností a zhôd si začneme všímať, a tým viac text ožíva. Ešte sa k tomu vrátime, nateraz stačí, keď si zapamätáme, že novšie a staršie diela spolu vedú dialóg.“
Pri čítaní som mala pocit, že nič neviem, že som málo prečítala, že mi toľko toho uniklo a toľko toho nestihnem. Profesor ma však upokojil. Aj svojim študentom hovorí, aby sa prestali ospravedlňovať. On nám môže podať akúkoľvek presvedčivú interpretáciu diela, ale nikdy nebude naša. Osobný názor a pocit každého čitateľa je veľmi dôležitý.
Na záver knihy nám autor ponúka jednu úžasnú poviedku. Dopraje čitateľom čas na spísanie vlastných postrehov, chce, aby sme poviedku rozobrali na základe toho, čo sme sa z románu naučili. Poviem vám, že som sa snažila, čo najviac. Niečo málo vyšlo a zvyšok dopovedal Thomas C. Foster „Pri čítaní musíte byť inteligentní, odvážni, asertívni a sebavedomí. Je to váš názor, možno sa mýlite, ale je to oveľa nepravdepodobnejšie, ako si študenti myslia. Musíte sa priznať k vlastnej interpretácii. Je vaša. Je výnimočná. Nikto iný na celom svete takú nemá.“
Túto knihu dávam na čestné miesto v knižnici a bude mojím šlabikárom pri zdokonaľovaní sa v čítaní literatúry.
„Ten jeden príbeh bez konca i začiatku je všade okolo nás. Či sme čitateľmi, spisovateľmi, rozprávačmi alebo poslucháčmi, vzájomne si rozumieme, zdieľame vedomosti o štruktúre mýtov, chápeme logiku symbolov, a to všetko preto, že všetci máme prístup k tomuto jednému príbehu. Stačí sa len načiahnuť a kúsok si z neho vziať.“
Powered by Facebook Comments