Málokedy sa púšťam do knižky na základe odporúčania v novinách.
Asi to bude paranoja, ale vždy podozrievam redaktora z toho, že mu za to vydavateľstvo zaplatilo a on nemá inú možnosť, len to vychváliť do neba. Úplne najhoršie však je, keď v recenzii vidím frázy ako bestseller roka alebo knižný hit leta.
Preto netuším, čo ma primälo kúpiť si práve toto. A to sa už pár mesiacov vyhrážam svojej nutkavej obsesii, že ak ma donúti vliezť do kníhkupectva a kúpiť si čokoľvek na čítanie, že ju za trest posadím do poslaneckej pakárne a donútim ju počúvať Matoviča.
No nič. Skôr, ako tak urobím, musím vám povedať o tejto knižke, že by som ju chcela napísať ja.
Poďme teda na vec.
Každá kapitola by pokojne mohla byť samostatnou poviedkou s jedným hlavným hrdinom.
Hrdinovia sú to úplne normálni, žiadne hviezdy, ani anjeli. Všetkým niečo chýba. Partner, dieťa, úspech, čas, chuť…
Niektorí sú sympatickejší, iní vám polezú na nervy, presne tak ako v bežnom živote. Okrem dvoch – troch slabších má väčšina poviedok skvelú pointu. Netreba sa dať odradiť, hneď prvá v poradí je trošku nudná, ale potom to príde.
Úderný je príbeh Arthura, ktorý píše nekrológy. Robí sa to tak, že si vyhliadnete osobnosť, ktorá je na umretie a vyberiete sa s ňou urobiť rozhovor, kým je toho schopná. Základ je neprezradiť, že ten rozhovor použijete až po jej smrti. Ani ja vám neprezradím, čo Arthura nakopne, aby niečo robil so svojou kariérou, lebo však autor nekrológov má v novinách podobné postavenie ako dokladač tovaru v hypermarkete. Ste síce súčasťou celku, ale nikoho nezaujímate.
Mne osobne sa kapitola o Arthurovi páčila najviac.
Ornella je staršia pani, ktorá číta každé noviny aj štyri-päť dní. Je dosť protivná a určite by ste ju nechceli za matku. Podrobne sa oboznamuje s detailami každého jedného výtlačku, ide pekne zľava doprava, zhora dole. Kým ho neprelúska komplet celý, nepustí sa do ďalšieho. Jej dôkladnosť spôsobí, že po roku číta novinky staré šesť mesiacov. Keď lietadlá vrážajú do dvojičiek, ona sa dozvie o páde Sovietskeho zväzu. Najväčšiu fóbiu má však z toho, že si omylom prečíta titulky z čerstvých novín. Preto týra svoju poľskú slúžku tým, že ju núti po ne liezť až na samý vrchol skrine, kde sú uložené. Noviny má vzorne naskladané na dvoch kôpkach. Tie, ktoré prečítala a tie, ktoré ju ešte len čakajú.
Táto kapitola nemá vzrušujúcu pointu, ale ten nápad s posunutým spravodajstvom je výborný.
Abbey, ekonómka novín, ktorú volajú aktíva-pasíva, sa skrýva za svoj notebook tak dokonale, že si ani nevšimne, čo sú zač jej zamestnanci. Až kým nie je nútená sedieť s jedným z nich v lietadle 11 hodín. Blbé je, že ho v rámci šetrenia akurát prepustila.
Redaktorka Hardy je síce veľmi múdra, ak ide o prognózy vývoja úrokovej miery, ale keď sa má rozhodnúť medzi dobrou kamarátkou a mladým drzým zlodejíčkom, vyberie si… hádajte koho?
Herman je starší pán, šéf editorov, ktorého najväčším potešením je zhadzovanie podriadených za používanie výrazu „doslova“. Doslova Vianoce zažíva vtedy, ak nájde v texte Saddistu Husajna. Vtedy môže začať hlučnú pátraciu akciu po vinníkovi, pretože nedokonalosť sa nepovoľuje. Koľkí z vás si teraz spomenuli na svojho šéfa?
A ďalší… a ďalší… a ďalší…
Osobitnú časť knižky tvorí história novín. Ich zakladateľom je muž, o ktorom nikto nič nevie. Jeho rodina netuší, čo ho priviedlo na myšlienku založiť anglicky písané noviny v Ríme, ale čitateľ sa to dozvie tak, ako sa patrí na dobrú knihu. Na konci.
Keď pán Ott umrie, jeho brat a potomkovia robia, čo môžu. Berú to ako povinnosť voči človeku, ktorého považujú za svoj vzor a snažia sa dedičstvo udržať pri živote.
Samotné noviny bojujú s technickým pokrokom tým, že ho ignorujú. Zatvárajú oči pred televíznymi spravodajskými kanálmi i pred internetom.
Dokonca sa rozhodnú nemať vlastnú webovú stránku.
Niet nič staršieho ako sú ranné tlačené noviny. Svet je už medzitým oveľa ďalej. Ten, kto to nepochopí, prehráva…
Vyhrajú však čitatelia, ak si Nedokonalcov (preklad názvu sa mi nepáči) prečítajú. Najmä preto, že všetci radi súcitíme s outsidermi, cítime sa byť lepšími ako oni.
Ozaj, knižka sa zmestí do kabely či ruksaku, takže s balením batožiny na dovolenku nebude problém. Akurát ju prečítate za jeden deň, takže si budete musieť obstarať aj krížovky.
PS1: No dobre, priznám sa. Jednu kapitolu som nedokázala prečítať do konca. To o tom reportérovi v Káhire.
Štve ma, keď postava v knihe nechá so sebou manipulovať. Najradšej by som ju poslala na kurz asertivity, ale to je už môj problém.
PS2: Ten Rachman je sympaťák.
Powered by Facebook Comments