Príznačnejšiu knihu pre súčasné svetové udalosti, si čitateľ asi ani nemôže vybrať. Vonnegut predstavuje dobu z roku 1986, keď peniaze stratili hodnotu a svet postihla globálna finančná kríza. Samozrejme, že sa vyčerpali aj všetky ostatné surovinové a potravinové zdroje, a v niektorých krajinách zavládol chaos a hladomor. Mnohé národy boli nútené opustiť papierové symboly bohatstva, a tak jednoducho nastal čas, keď sa vlastníkom obrovských finančných prostriedkov začalo hovoriť: „Zobuďte sa vy idioti! Prečo si myslíte, že papier je tak cenný?“.
Rozprávačom príbehu je duch mŕtveho Američana, ktorý odmietol opustiť pozemský život, len preto, aby mohol sledovať osudy ľudského rodu. Robí tak celý jeden milión rokov, od samotného ekonomického úpadku, až po vývojovú zmenu, ktorú ľudstvo za milión rokov prekonalo. Vonnegut si vo svojom diele trúfol na samotného Charlesa Darwina, a vytvoril naozaj pozoruhodnú evolučnú teóriu, mysliac aj na tie najmenšie detaily. Rozohral dokonalú reťaz príčin a následných súvislostí, keď každú akciu strieda reakcia, často až absurdných rozmerov.
Vonnegut satirou sebe vlastnou, definoval ľudské mozgy spred jedného milióna rokov, ako zbytočne veľké a komplikované, dokonca aj pre svojich nositeľov. Najhoršie na nich však bolo, že dokázali svojho majiteľa nechutne oklamať. Neboli tak len obrovské, ale aj lživé, a preto pre ľudstvo nepraktické. Vonnegut svoje tvrdenie podporuje aj typickými výrokmi, ktoré mal pán tvorstva spred milióna rokov naporúdzi vždy, keď vykonal niečo zlé. Lživý ľudský mozog v takých prípadoch argumentoval napríklad aj takto: „Hop“; „Prepáčte mi“; „Nechápem, ako som to mohol vykonať“; „Stalo sa to tak rýchlo, že som nemal kedy rozmýšľať“; „Proti čomusi podobnému som poistený“; Nevedel som, že je nabitá“; a tak ďalej.
Napriek načrtnutému skepticizmu však autor dáva človečenstvu ešte jednu šancu. Vo svojom galapágskom príbehu stvorí novodobých Adama a Evu (Evy), z ktorých na súostroví Galapágy vznikne nové ľudstvo. Ale ani v takej ušľachtilej otázke, ako znovuzrodenie človeka bezpochyby je, si Vonnegut neodpustil sarkazmus a svoj typický čierny humor. Vyvolenými sa totižto stali: alkoholik a neschopný lodný kapitán z Ekvádoru, chlpaté japonské dievča a šesť primitívnych dievčat kmeňa Kanka-bono, pochádzajúcich z juhoamerických dažďových pralesov.
Galapágska izolácia potom vykonala všetko ostatné. Znovuzrodení ľudia boli chlpatí, disponovali malým mozgom umiestneným v aerodynamickej lebke, živili sa rybami, nemali mená, a napriek tomu boli „napospol nevinní a vyrovnaní, a to iba preto, že im evolúcia vzala ruky“.
Powered by Facebook Comments