Je piatok večer a ja sa prechádzam po Hlavním nádraží. Kupujem si lístok a začínam mať pocit tej cestovnej horúčky, keď človek nemyslí na nič iba na ten pohľad z okna vlaku. Kráčam k nástupištiu a čakám na vlak, ktorý má prísť. Už ho pomaly hlásia, tak vyjdem na nástupištie a uvedomujem si, čo na tej stanici vlastne milujem.
Je to už nejaký piatok, čo som odtiaľ kamsi šiel. Či som šiel do Pardubíc alebo do Drážďan, alebo som si len zbehol na Smíchov. Ešte stále platí, že po Prahe sa cestuje najrýchlejšie vlakom.
Párkrát som šiel do práce vlakom a ono to bolo nádherné. Vonku pršalo a ja som sa pozeral na Prahu trochu inak a videl som ako si žijú ľudia na Albertove, prefrčali sme cez železničný most. Poznal som ten most, keď som šiel po ňom pešo a vlak trielil vôkol mňa.
No a ja stojím na tom nástupišti a čakám na vlak z Bratislavy. V ruke mám Charlesa Dickensa a myslím na to, akú knihu vziať do vlaku. A je toho veľa, čo sa dá vo vlaku čítať. Pamätám si, keď som jednu cestu čítal od Remarqua Miluj blížneho svojho, od Eduarda Bassa Klabzubovú jedenástku, Roberta Fulghuma som čítal jednu cestu vlakom, Sherlocka Holmesa tuším, Oscara Wilda, Večne spievajú lesy (pokiaľ sa so mnou nezačala rozprávať akási slečna) a mnoho, mnoho iných.
Ale voľačo mi na tom všetkom chýba. Niečo, čo je také typické pre vlaky. Nejaká tá železničná literatúra. Vlastne ani nie železničná literatúra, lebo to je o tratiach, lokomotívach a podobne. Ale nejaké tie príhody cestujúcich z vlaku. Nejaká kniha o človeku, čo utekal z Letňan na Radotín, aby stihol vlak do Plzne. (Veru, to by maratónsky bežec musel byť.) Alebo čosi také ako sa ľudia zoznámili vo vlaku.
Alebo ako niekto tak, tak stihol vlak. Čo tak príbeh o tom ako niekto cestoval 15 hodín, lebo sa kdesi, čosi stalo. Alebo o tom, že cestoval na čierno z Liptovského Mikuláša až do Trnavy.
Prečo? Pretože všetkým sa nám to stálo. Na každom životeje voľačo neobyčajné, tak ako na každej ceste vlakom je niečo zaujímavé. Vždy sa nám niečo deje. Niekedy sa zarozprávame a vystúpime o tri mestá ďalej. Niekedy utekáme na vlak cez všetky prekážky, inokedy si k nám voľakto zaujímavý sadne a prehovoríme s ním celú cestu. Všetci máme s vlakom čosi príjemné spojené a keď sa spomenie slovo vlak, hneď nás tá spomienka pohladí.
Nemáte tip na takú literatúru? Alebo nejaký zážitok?
Powered by Facebook Comments