Niektorí ľudia by asi nemali mať ruky, pretože sa nimi privádzajú do nešťastia.
Hlavný hrdina knihy, Milles Heller je človek, ktorého si je obtiažne obľúbiť. Možno mal smolu, smolu už od narodenia, na ktorú nabalil ďalšiu smolnú udalosť a na ňu ďalšiu a ďalšiu. Je teda obeťou? Pochybujem. Myslím, že je to človek s vnútorným kazom, niečím krivým vo vnútri, čo nikto nedokáže narovnať.
Stalo sa mu, že ho ako kojenca opustila matka. Prvá smola – otec si zle vybral ženu. Mladá herečka na začiatku kariéry, ktorá nemala mať s materstvom a deťmi nič dočinenia. Mal však milujúceho otca a dobrú nevlastnú matku. A vyženeného brata Bobbyho, ktorého Willa, jeho macocha priviedla do manželstva.
Milles v chlapčenskom veku zapríčiní Bobbyho smrť – druhá smola. Možno ho tak trošku zavraždí, možno nie. Dodnes si nie je istý, či to spravil zámerne alebo nie. Niet pochybností o tom, že Bobbyho postrčil, že sa hádali a že ho v hneve postrčil, ale nevie, či ho postrčil predtým alebo potom, či začul prichádzajúce auto, čiže nevie, či Bobbyho smrť bola nehoda, alebo či sa ho tajne pokúsil zabiť. Celý príbeh jeho života závisí od toho, čo sa stalo v ten deň v Berkshires, a on stále netuší pravdu, stále nemá istotu, či spáchal zločin alebo nie.
Ďalšia smola – o pár rokov si náhodne vypočuje úprimný rozhovor medzi otcom Morrisom a Willou. Na základe toho usúdi, že by sa mal spratať z ich životov, opustí univerzitu, zľahne sa po ňom zem. Reakcia úplne neprimeraná neškodným slovám, ktoré potajomky vypočul. Talentovaný študent literatúry na prestížnej univerzite, syn úspešného nezávislého vydavateľa kníh, slávnej herečky a nevlastný syn renomovanej profesorky literatúry, križuje štáty, živí sa rôznou prácou, až skončí ako vypratávač opustených domov a sedem rokov sa rodine ani raz neozve. Žije zo dňa na deň a z ruky do úst niekde na Floride, ďaleko od rodného New Yorku. Jeho životná filozofia je ako vystrihnutá z kníh typu TU A TERAZ . Citát je z Austera, ale tak isto by mohol pochádzať zo stránky „denná dávka zenu, pre každého, koho to ešte baví“.
…Ak niečo dokázal, je to práve táto schopnosť žiť v súčasnosti, obmedziť sa na tu a teraz…Nemať plány, čiže nemať túžby a nádeje, byť spokojný so svojím osudom, prijať všetko, čo svet človeku nadelí od jedného svitania k druhému – aby niekto mohol takto žiť, musí chcieť veľmi málo, najmenej, ako je ľudsky možné… Bla, bla, bla.
S týmto postojom môže nepochybne v kľude prežívať. Nazvať to životom, to snáď ani nejde.
Smola číslo X+1 je stretnutie s Pilar Sanchez, mladou Kubánkou, značne vekovo pod zákonom, s ktorou prežíva silný vzťah, za ktorý mu však, vzhľadom na jej neplnoletosť hrozí basa. Aby ho do nej neposlala Pilarina rozzúrená staršia sestra, uteká do rodného New Yorku, kde chce prežiť pol roka, čo chýba do Pilarinej plnoletosti.
Útočisko nájde v opustenom dome v Sunset Parku, ktorý obsadí skupinka squaterov-intelektuálov, vedená jeho kámošom Bingom Nathanom. Tento retrorevolucionár vlastní dielňu s názvom Nemocnica pokazených vecí. Myslím, že sa tak mohla volať celá kniha, pretože každý jeden hrdina je nejako pochrámaný. Ak knihu otvoríte, bude to, akoby ste otvorili krabicu s vajíčkami, kde sú všetky puknuté, pomliaždené a jedno ( Miles ) je skazené úplne.
Rozpisovať sa detailne o postavách, z ktorých prakticky každá dostala aspoň jednu kapitolu, nemá zmysel. Problémy sú obvyklé – sex, nízke sebavedomie, autopsychoanalýza do ohlúpnutia. Trošku šmrcnuté hospodárskou krízou, ale nie dosť presvedčivo a nadmieru prepchaté historkami z bejzbalu, ktoré sú tak príšerne nudné, ako sú nudné všetky historky typu „ a pamätáš, ako Feri v roku 1973 kopol famózny gól?“ Dozviem sa, že bejzbal je vesmír veľký ako sám život, preto doň patria všetky veci v živote, dobré či zlé, tragické či komické. Chápem, chápem, ale aj tak sa ma to otravuje.
Je to skrátka typická patchworková kniha dnešných dní. To sa vezme pár príbehov, čo ani nie sú príbehmi, ale určite sú pocitmi, dlhé vety trvajúce celú stranu a občas aj viac, postrihajú sa na menšie kúsky, premiešajú, lebo zavaruj, aby dnes nejaký príbeh začal začiatkom a končil koncom, zošijú sa do nejakej strakatej deky a dielo je hotové.
Miles na konci knihy, keď reálne hrozí, že bude všetko v poriadku a on bude viesť normálny život, zasa niekomu rozbije hubu a zasa zdrhne. Ja len dúfam, že už navždy.
Powered by Facebook Comments