Príbeh románu je rozložený do dvoch dní pred Vianocami, v bližšie neurčenej budúcnosti, kde klimatické zmeny prerástli do ozbrojených konfliktov. Amerika uzavrie hranice s Mexikom a to odpovie útokom s riadenými strelami. Starý kontinent sa zmieta v ozbrojených konfliktoch, na hraniciach 13-tich štátoch únie sa bojuje. K tomu záplavy a iné ekologické katastrofy. V takomto chaose je zmiznutie novinárky Johanny Lehtinenovej to posledné, čo políciu zaujíma. Jej prípad by zaevidovali niekde okolo čísla 25 000. Pracovala na prípade masového vraha, prezývaného Liečiteľ, lebo takéto prípady, ešte stále dokázali predať náklad. Jej manžel, možno posledný básnik Tapani Lehtinen, sa pustí do hľadania na vlastnú päsť. Postupne odhaľuje nielen stopy vražedného monštra, ale zisťuje, že desať rokov žil s niekým, koho vlastne vôbec nepoznal.
Fínsky spisovateľ Antti Tuomainen (nar. 1971) žije v Helsinkách. V minulosti sa živil ako reklamný textár a kreativec. V súčasnosti je popri vlastnej tvorbe aktívny tiež ako nezávislý redaktor, okrem iného sústavne spolupracuje s najstarším a najčítanejším fínskym lifestylovým časopisom Image. Tuomainenova prvotina Dúfam, že zabijak (Tappaja, toivoakseni) z roku 2006 je príbeh zadĺženého muža, ktorý sa nechá najať ako zabijak, hoci o svojej úlohe pochybuje. Rozprávanie prerastá takmer do eseje o pomstychtivosti, práve a zodpovednosti. Román Strážca môjho brata (Veljeni vartija) z roku 2009 rozpráva o starom otcovi, otcovi a synoch, ktorí sú dohnaní k spáchaniu zločinu. Najväčší úspechu Tuomainen dosiahol so svojim tretím a zatiaľ posledným románom Liečiteľ (Parantaja) z roku 2010. V roku 2011 za neho dostal prestížnu cenu Vuodenjohtolanka (voľne preložené Stopa roku), ktorú udeľuje fínsky Klub priateľov detektívok.
Tuomainen, kritikou radený k autorom noir detektívok, si medzi fanúšikmi krimi žánru rýchlo vydobyl obľubu predovšetkým pre svoj rázny štýl plný svižných dialógov a výstižných charakterizácií hlavných postáv s presahom do iných žánrov. O tom, že masový vrah, ktorý zabíja deti, nemusí byť produktom apokalyptickej budúcnosti, sa mohol autor presvedčiť krátko po vydaniu knihy. Vety, kde „liečiteľ“ ospravedlňuje svoje skutky, sa náramne podobajú tým, ktoré dnes znejú zo súdnej sieni v Oslo.
Cieľom nebolo vraždiť rodiny. Cieľom bolo ukázať, že činy mají svoje následky.
…
O čo prišli? O nedostatok potravín, o nedostatok čistej vody, o nedostatok všetkého. Prišli o možnosť sa dusiť a nakoniec sa udusiť. Čo by im ešte tak ostalo, čo by si tak mohli užiť – kanibalizmus, mor, vojnu všetkých proti všetkým na jednom sakramentsky veľkom smetišti.
Kým budúcnosť Tuomainena dobehla možno skôr ako by pri písaní čakala, v rovine, ktorá je večná svojho čitateľa v žiadnom prípade nesklame. To je vzťah muža a ženy. Čo všetko vieme o ľuďoch, ktorých milujeme, nakoľko je to dôležité? A ako naložiť s tým, čo sme sa dozvedeli, hoci by to bolo lepšie nevedieť? Liečiteľ by tak mal mať skôr podtitul smutná romanca ako krimi. Na druhej strane ale otvára aj pre čitateľov, pre ktorých detektívny žáner nie je práve ten ich „šialok kávy“.
Léčitel
Autor: Antti Tuomainen
Překlad: Vladimír Piskoř
Edícia: FLEET
Tlačená verzia vyjde: 21. mája, e-kniha: 25. júna
V texte boli použité infomácie vydavatelstva Kniha Zlín, ktoré poskytlo recenzný výtačok v rámci svojho projektu reading copies
foto Toni Härkönen
Powered by Facebook Comments