Rozhodne nečakajte Harryho Pottera. Porovnávaniu sa nevyhne nikto, ani ja, aj keď mnohí hovoria opak. Chápem však, že po dlhých rokoch písania o neviditeľných plášťoch, lietaní a krajine čarov potrebovala Rowlingová prejsť do reálneho sveta ľudí z mäsa a kostí. Podarilo sa jej to. Prázdne miesto je drsnejšie, často trpké, nemilosrdné a plné krutosti i beznádeje. Ako život sám. Z knihy cítiť Rowlingovej odpor voči nesympatickým, podlým a zlým ľuďom. Jej postavy berú drogy, bezostyšne sexujú a nadávajú, o čom by sa fanúšikom Harryho Pottera ani nesnívalo… A ak čakáte na konci švihnutie čarovným prútikom, budete možno sklamaný. Reálny svet tak jednoducho nefunguje.
Rowlingová je skúsená rutinérka, ktorá ovláda spisovateľské remeslo. Šikovne preplietla osudy jednotlivých hrdinov; starostlivo vybudovala a vykonštruovala veľký príbeh, v ktorom nechýba v závere katastrofa a napokon aj istá katarzia. No práve rozvláčnosť trochu škodí tejto inak zaujímavej knihe. 550 strán pri Potterovi by bolo akurát, či aj málo…pri Prázdnom mieste je to dosť. Niektoré pasáže sú rozvláčne a Rowlingová tu preniesla kus „potterovčiny“: snaží sa vyžmýkať niektoré situácie najviac ako sa dá. Cíti, že je to silná téma a preto ju drobí do poslednej omrvinky, žmýka ju dovtedy, kým slová tečú… no nie vždy to vypáli dobre.
Pre fanúšikov potteroviek tak budú niektoré kapitoly Prázdneho miesta…jednoducho prázdne a nudné. Žiaľ. Pritom knihe nechýba irónia a vtip, pútavé scénky a najmä dokonale zvládnuté charaktery a svet tínedžerov. O tom nás presvedčila už v ságe o čarodejníkovi, a teraz to len zdupľovala.
Je zjavné, že o tínedžeroch si naštudovala veľa – od záškoláctva, cez drogy, zvyky a stereotypy, ktoré tu fungujú. Dialógy medzi mladými, aj učiteľmi, fungujú skvele, správanie pubertiakov je uveriteľné. Výborne vykreslila spupnosť mladých, ich chválenkárstvo, násilnosť, primitívnosť. Či už je to aknózny Andrew neznášajúci svojho násilníckeho otca. Alebo šikanovaná Sukhvinder. Či sebec Fats a problémová Krystal.
Prázdne miesto má prirodzene svoj sociálny odkaz a už v anotácii, ktorú tu zbytočne nebudem uvádzať, nájdete ju kdekoľvek, to je jasné. Má dva rozmery – na prázdne miesto v miestnej rade po Barrym, ktorý zomrel už na prvých stránkach (a bola to snáď jediná čisto pozitívna postava v celom románe), si brúsia zuby mnohí. Rozkrútia kolotoč klamstiev, intríg, ohovárania a afér…ktoré sú vlastne len odrazom dnešnej doby (v kumulovanom množstve).
Druhý rozmer – autorka rozpitváva absolútnu odcudzenosť vo vzťahoch, rozpad rodiny, úchylky, mechanizmus moci, závisť, jednoducho viaceré patologické stránky života. A poukazuje na to, že často sú tieto aspekty zámerne prehliadané a vytesňované niekde na okraj, do krajiny nikoho, na prázdne miesto. A pritom by možno stačilo málo…
Rowlingová vie naozaj majstrovsky vykresliť postavy, charaktery. Pre mňa osobne boli síce plochejšie ako v čarodejníckej ságe, no zručnosť jej nemožno uprieť. Vybrala si päť rodín, kam nás striedavo vodí akoby na návštevu a my máme možnosť vidieť navonok dokonalé vzťahy, intrigánske manželky, vidíme spodinu spoločnosti, aj ženy-sliepky ovládané chrapúňmi. J.K. vystihla atmosféru jednotlivých rodín a bravúrne zvládla tínedžerské trápenia a problémy, či syndróm tzv. prázdneho hniezda.
Áno, Rowlingová vie písať, dokonca lepšie ako väčšina súčasných spisovateľov, no ešte asi musí napísať zopár kníh, aby sa celkom zbavila potterovskej nálepky a niektorých chýb, ktoré mimo čarodejníckeho sveta nefungujú. Napríklad snaha všetko dopovedať, akoby čitateľa považovala za nedostatočne vnímavého. Niekedy by stačilo nechať väčší priestor pre fantáziu a predstavivosť čitateľa.
Prázdnym miestom Rowlingová prekročila vlastný tieň a presvedčila, že vie písať. Treba však priznať, že svet čarodejníkov jej pristane oveľa viac.
Powered by Facebook Comments
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.