Vražda je desivý fenomén. Je to zločin, ktorý každá kultúra, v ktoromkoľvek historickom období, jednoznačne odsudzovala ako prečin číslo jeden. Vražda bola vždy vnímaná ako útok na kmeň, klan a jednotlivca. Ešte obludnejšou sa však stáva v tom momente, keď zámerom vraha je likvidácia niekoľkých desaťtisícov ľudí.
Vražda je aj ústredným motívom románu s názvom Ostrov Antrax, ktorého autorom je americký spisovateľ Nelson DeMille. Nezostane však iba pri jednom násilnom zločine. Po brutálnej vražde atraktívneho manželského páru Toma a Judy Gordonovcov, kriminalisti dokonca pracujú s verziou, že po ich vražde sa naplní aj scenár o holokauste s využitím biologických zbraní. Zavraždení manželia totižto pracovali ako biológovia vo výskumnom ústave chorôb so sídlom na ostrove Plum Island, ktorý je verejnosťou vnímaný ako Pandorina skrinka plná zákerných chorôb, od antraxu až po ebolu.
Hoci sa na tomto malom ostrove realizuje sofistikovaný a prospešný výskum, jeho izolovanosť a ozbrojená ostraha vyvoláva u obyvateľstva mnoho podozrení o vládnych sprisahaniach, ktoré nevymizli ani po skončení studenej vojny. Keďže hranica medzi regulárnym biologickým výskumom a potenciálnou biologickou hrozbou je vždy krehká, aj na zavraždených biológov okamžite padne tieň podozrenia, že práve oni prepašovali nebezpečné mikroorganizmy z prísne stráženého pracoviska a predali ich nepriateľskej strane alebo teroristom.
Začína sa rozmotávať pavučina zločinu, konšpirácií a tajomstiev. Hoci do prípadu vstupuje niekoľko strán a aj tajná služba, hlavnú úlohu preberá John Corey – detektív z newyorského oddelenia vrážd. John Corey sa však v tom čase zotavuje zo strelných zranení, ktoré utrpel v službe, a tak do prípadu vstupuje iba ako odborný konzultant, toho času na zdravotnej dovolenke.
Keďže s obeťami zločinu ho spájalo aj priateľstvo, do pátrania sa neskôr pustí aj na vlastnú päsť. V začiatkoch svojho hľadania pravdy tiež pracuje s verziou, že jeho zavraždení priatelia zišli zo správnej cesty, no neskôr aj pod váhou argumentov ich zamestnávateľov nadobúda presvedčenie, že ich motiváciou bol možno neetický obchod, nie však biznis so smrťou. Prikloní sa tak k hypotéze, že zavraždení vedci predávali skôr život, keď už pre nič iné, tak preto, že nimi objavená vakcína by im priniesla určite väčší zisk.
Tajomstvá izolovaného ostrova sú však oveľa záhadnejšie a nebola by to moderná detektívka, keby zápletka nebola s pribúdajúcimi stránkami ešte zamotanejšia. Toho dôkazom je aj 590 strán textu, ktorého rozsah poskytol autorovi a aj čitateľom skutočne obrovský priestor na jedno monštruózne kriminálne klbko. Nezostane však iba pri modernom zločine. Autorovi s univerzitným vzdelaním v odbore politické vedy a história, sa podarilo priblížiť aj historické udalosti a reálie newyorského ostrova Long Island. Čitateľ má tak možnosť zoznámiť sa aj s vybranými osudmi pôvodných indiánskych obyvateľov, holandských a anglických kolonistov a aj s miestnymi dejinami námorného pirátstva.
Na svoje si tak prídu nielen milovníci krimi, ale čitatelia, ktorí v ranej mladosti venovali svoj prázdninový čas čítaniu románov o pirátskych pokladoch. Ostrov pokladov od Roberta Louisa Stevensona bol aj v mojom prípade výborná dorastenecká predpríprava, pretože som si mohol naplno vychutnať viacvrstvový moderný thriller, ťahajúci čitateľa od priemyselno-špionážneho románu, k honbe za pokladom pirátov.
Nelson DeMille: Ostrov Antrax, Vydavateľstvo: Kniha Zlín, 2013
Powered by Facebook Comments