Vyložili Židov na prepravné pásy, vyzlečených. Donútili ich spustiť sa na štyri a bľačať ako zvieratá. Židia asi plakali a kričali, ale aj bľačali, podľa rozkazu. Potom prešli linkou a naložili s nimi tak ako so zvieratami. Poodsekávali im hlavy, vzápätí končatiny a potom ich povešali na háky ako kusy mäsa. Neskôr mŕtvoly opečiatkovali.
Vhodné na ľudskú konzumáciu. Pečiatka inšpektora.
Boli tam jatky, južne od mesta. Bitúnok. Straulesti.
Mala to byť jednoduchá akcia. Obyčajné prevzatie zásielky, pašovanie človeka cez hranice, starý kartový trik. Nijaké prestrelky, nijaké telo v kaluži krvi alebo odnesené a hodené do Bosporu. Píše sa rok 1945, vojna sa skončila a hoci bol Istanbul dlhé roky miestom tajných spojenectiev, sprisahaní a skrytého zla, teraz si špióni balia kufre a odchádzajú.
Leon, hlavný hrdina špionážneho trileru Istanbulský pasažier, plnil počas vojny pre americkú tajnú službu zopár úloh. Potreboval trošku vzrušenia vo funkcii tabakovej spoločnosti. A tak prijal aj úplne poslednú úlohu: dozrieť na človeka, ktorého treba dostať cez hranice.
Všetko sa však v okamihu zmenilo a pokazilo. Počas vojny je zabíjanie v poriadku, potom už nie. Dá sa to len tak vypnúť, akoby mali ľudia v hlavách tlačidlo? Keď už raz človek začne…
Leona s tajomným mužom odhalia, dôjde k prestrelke, z ktorej oni dvaja vyviaznu bez zranení a začnú sa ukrývať. Odrazu idú po nich dve veľmoci, niekoľko tajných služieb, turecká polícia. Leon má totiž niečo dôležité.
A pravidlom je, že vždy musíte mať niečo, s čím sa dá obchodovať. Leon to zrazu mal. Mal dobrú páku. Na informácie, ktorý chlapík ponúkal, by bol kadekto zvedavý. Ten človek poznal ruskú vojenskú tajnú službu. Vie, kto pre ňu pracuje. Vie veľa… Ale po tom Leon vôbec netúžil. Chcel len na záver trošku adrenalínu. Ani vo sne by mu nenapadlo, že nastane toľko komplikácií.
No Leon má inštinkty, je vynachádzavý a na to nikoho nevycvičíte. Mal však tiež obrovskú slabinu. „Nie je dobré vytvoriť si osobnú väzbu, dôverovať človeku ako Jianu. Ten to samozrejme využil a pokúsil sa ujsť. To vola chyba,“ povedal mu na konci istý chlapík. A tak Leon unikal, skrýval sa. Nielen pred policajtmi, agentmi, ale aj pred vlastným svedomím. Ten tajomný chlapík má totiž na rukách krv. Ruský agent, ktorý bol nacistickým kolaborantom.
Veď keď už raz máte na rukách krv, záleží na tom, ako sa tam dostala?
Istanbulský pasažier je remeselne skvele zvládnutý. Napínavý, adrenalínový.
Zahmlievanie, špióni, špehovanie špehov a šermovanie so slovami.
Zrádzanie je čoraz ľahšie. Opatrné stretnutia, aby nemal nikto výhodu.
Spravodlivosť divokého západu je možno jediná, aká existuje.
Áno, príbeh si prispôsobuje každý. Musíme sa naučiť ako žiť…a prežiť v tomto svete. Väčšinou robíme zlé rozhodnutia, zostáva nám len udržiavať medzi nimi rovnováhu.
Niektoré zlé rozhodnutia sú horšie ako druhé. Preto treba mať oči otvorené, aby sme vedeli, čo sa deje. Prežijeme, len ak to budeme vedieť.
A čo všetko sme schopní pre záchranu človeka. Pre záchranu stratenej a dávno odsúdenej duše, no stále človeka? Sme ochotní zabíjať a donekonečna utekať? Obetovať novú lásku? Zabudnúť na vlastné zásady?
Môže človek konať správne, keď má na výber len zlé rozhodnutia?
Nežijeme v dokonalom svete…
Powered by Facebook Comments
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.