Druhá svetová vojna a nehumánne správanie sa človeka k človeku boli hnacími impulzmi pre vznik postmodernej filozofie. Svetlo sveta tak uzrel aj existencializmus. Sloboda a osobné rozhodnutia človeka sa stali jednými z hlavných otázok filozofických koncepcií 20. storočia. Podľa existencialistov sa tieto hlavné prejavy bytia preukazovali vo svojej najčistejšej forme v hraničných situáciách, medzi životom a zánikom.
Tento charakteristický rys existencializmu je prítomný aj v príbehoch hlavných postáv poviedkovej zbierky Po apokalypse. Autorkou je americká spisovateľka Maureen F. McHughová, ktoré je v USA známa ako autorka sci-fi a fantasy literatúry, pracujúca aj na projektoch s virtuálnou realitou. Jej zbierka poviedok je niečo medzi žánrom sci-fi a postmoderným realizmom, pretože námety jej príbehov javiace sa donedávna ako vedecká fantastika, sa v 21. storočí postupne stali celospoločenskými javmi alebo bio či kyber-etickými problémami.
Spoločným menovateľom deviatich silných a pôsobivých príbehov na rozhraní fantázie a reality je kríza a holá existencia. Hraničné situácie hlavných hrdinov sa odohrávajú medzi kulisami moderného sveta, v dusivej atmosfére ekonomických, sociálnych alebo ekologických otrasov. V úvodnej poviedke autorka však predstavuje aj svet, kde sa život snaží udržať aj v prostredí, ktoré ovládla nemŕtvosť. Ústredným motívom tohto príbehu je zombie rezervácia, ktorá je zároveň trestaneckou kolóniou pre živých ľudí. Tí v nej dennodenne zvádzajú boj o svoj holý život, nestačiac si popritom uvedomovať, že aj mikrosvet nemŕtvych postupne poznačuje evolučná zmena. Úvodná poviedka Naturalista však mierne vybočuje z celého konceptu, pretože ďalšie texty sú skôr obrazom reálneho sveta.
V ďalších poviedkach je čitateľovi predstavený postkrízový svet, postihnutý neduhmi 21. storočia ako sú epidémie, nezamestnanosť, nízka pôrodnosť, bezohľadné drancovanie planéty, hrozby neznámych chorôb či terorizmus. Autorka ponúka unikátne konštrukty, v ktorých pandémie prinášajú nové spoločensko-ekonomické zriadenia, poznačené moderným nevoľníctvom, otroctvom zviazaným prísahou vernosti a mlčanlivosti a prácou na dlh. Poviedkový poapokalyptický svet je však plný zaujímavých paradoxov. Na jednej strane trpí nedostatkom surovín, pitnej vody a potravinových zdrojov, na druhej strane prostredníctvom globálnej internetovej siete a lacných smartfónov poskytuje virtuálnu realitu.
Kým Tom Cruise podstupuje telemerázovú regeneračnú terapiu, ktorá mu predlží život o ďalších 40 rokov, pôrodnosť celosvetovo klesá a celé generácie sa chcú narodiť do lepších časov. Liberáli podliehajú konšpiračným teóriám, napríklad aj takej, že zlyhanie americkej ekonomiky je pomstou ruských agentov za rozpad ZSSR.
McHughová však predstavuje ešte desivejšie vízie sveta, v ktorom dokonca niet miesta kde by fungovala elektrina, kde azylovými migrantmi už nie sú len obyvatelia tretieho sveta, ale aj občania vlastnej krajiny, v ktorej sú plasty a syntetické materiály nezničiteľnými pomôckami pre tých, čo prežili. Napriek globálnym krízam, ktoré sú príčinou straty istôt, však našťastie vzniká podhubie pre ľudské konanie odmietajúce fatalizmus a každá apokalypsa má tak aj svoje „po“, v ktorom si nielen ľudia nájdu spôsob ako prežiť.
Ďakujeme vydavateľstvu Tatran za poskytnutie recenzného výtlačku.
Powered by Facebook Comments