Island je pre mňa ako Stredoeurópana taká chladná exotika, no stále znova a znova zisťujem, že má mnoho talentov. Pri mnohých islandských menách však jeden nikdy nevie, aké nadanie sa za nimi skrýva. Keby sa ma napríklad niekto opýtal, či poznám slávnu pani Guðmundsdóttir, asi ťažko by som si ju len tak z fleku spojil s Björk. V posledných rokoch sa objavujú stále nové islandské mená, ktoré zažiarili na hudobnom, filmovom poli a postupne sa zoznamujeme aj s bohatou islandskou literatúrou. Jej súčasťou je aj Audur Ava Ólafsdóttir.
Audur Ava Ólafsdóttir vyrastala v Reykjavíku, dejiny a teóriu umenia však študovala v Paríži. V súčasnosti prednáša na Islandskej univerzite, je kurátorkou výstav islandských umelcov v zahraničí a autorkou troch románov, jednej divadelnej hry a aj zbierky básní. Jej román Ratolesť, ktorý v slovenskom preklade vydalo vydavateľstvo Slovart, získal v roku 2008 cenu za najlepšiu knihu v kategórii islandských autoriek a o rok neskôr bol nominovaný na Cenu Severskej rady za literatúru.
Hlavným hrdinom je Arnljótur Thórir, dvadsaťdvaročný mladý muž. Má prezývku Lobbi a narodil sa ako inak, na Islande. Po matke zdedil lásku k záhradníctvu a k pestovaniu ruží, no po jej smrti sa rozhodne opustiť rodnú krajinu, starnúceho otca a svoje autistické dvojča, a vydá sa za prácou záhradníka do inej nemenovanej krajiny. Jeho dočasným domovom sa stáva dedinka, kde má všetko okrem ľudí viac ako tisíc rokov. Nad bezmennou dedinou sa nachádza stredoveký kláštor, kde chce Lobbi obnoviť stredovekú záhradu so starobylými odrodami ruží.
Do cudziny si odnáša aj odrezky (ratolesti) Ruže osemlupienkovej, ktorá má stonku bez tŕňov. V nepriaznivom islandskom podnebí ju úspešne, v bezpečí rodinného skleníka pestovala jeho matka. V tomto rastlinnou inkubátore aj Lobbi stvorí nový život. Z jeho niekoľkohodinového nočného ľúbostného vzplanutia sa narodí dcéra Flóra Sól. Matkou je mladé dievča, s ktorou Lobbi nikdy netvoril pár, prosto iba mali spolu dieťa.
Lobbi uteká nielen pred zodpovednosťou, uniká pretože dúfa, že na novom mieste dospeje a to nielen k nejakému životnému rozhodnutiu. Symbolikou nového začiatku sú aj výhonky vzácnych ruží, na Islande zabalené do hárku novín s rubrikou venovanou zosnulým, a na pôde hosťovskej krajiny prebalené do novinového papiera s divadelnou recenziou. Akoby aj týmito odkazmi autorka naznačovala začiatok niečoho nového, novej životnej premiéry. Hoci hlavným motívom knihy je hľadanie a začiatok, v literárnom texte často rezonujú aj otázky smrti.
Mladý muž – otec, k úvahám o smrti dospeje po skone milovanej matky, no k strachu z pominuteľnosti, ho dovedie aj narodenie vlastnej dcéry. Paradoxne práve po narodení dieťaťa si Lobbi začne uvedomovať svoju konečnosť a stredoveký kláštor má byť práve tým miestom, útočiskom, kde v tichu, mlčanlivosti a pri práci s pôdou nájde odpovede a pokoj. Tvrdí, že sa nebojí smrti samej, ale toho, že na ňu ustavične myslí. A keď práve neuvažuje o smrti, tak myslí na sex, a to asi tak často, ako uvažuje nad smrťou, teda asi sedem až jedenásťkrát denne.
Spriaznenú dušu, ktorá mu napomáha preklenúť toto krízové obdobie, nájde v rehoľníkovi otcovi Tomášovi. Ten nie je len vnímavým teológom, ale aj filmovým fanúšikom. Práve teologicko-filozofické a kinematografické zdroje využíva na to, aby napomohol mladému mužovi nájsť zmysel života. Prostredníctvom spoločných rozhovorov mu napomáha zaháňať jeho chmúrne myšlienky o pominuteľnosti, poukazujúc aj na Lobbiho vyspelosť a mladý vek. „Len málo ľudí si nájde čas rozmýšľať o smrti. Sú aj takí, čo nemajú čas ani umrieť“.
Lobbiho monotónny a pomaly plynúci kláštorný život však vykoľají nečakaný príchod Flóry Sól a jej matky. Hlavný hrdina sa zrazu ocitá v úplne novej životnej situácii. Postupne si uvedomuje svoje otcovstvo, nachádza cestu k matke svojho dieťaťa, pričom si uvedomuje aj svoju rolu syna a brata. Popri príbehu sa tak ťahajú ako šľahúne popínavej rastliny prozaická úvahy o koreňoch a výhonkoch, teda o rodičoch a ich deťoch.
Kniha Ratolesť je vyspelou, hĺbavou a zároveň s ľahkosťou sa čítajúcou prózou o dozrievaní. Autorka metaforou o ratolestiach (ruža, dieťa) ponúka čitateľovi najhlavnejšiu myšlienku príbehu, že tak ako v nehostinnom severskom podnebí môžu prežiť vzácne osemlupienkové ruže, aj neočakávané dieťa, zrodené za nie celkom priaznivých okolností, môže byť zahrnuté láskou, dokonca sa môže stať aj jej zdrojom. Táto kniha je prosto výborným inšpiratívnym čítaním pre dozrievajúcich mužov a zrelé ženy.
Audur Ava Ólafsdóttir: Ratolesť, Vydavateľstvo: Slovart, 2013, Preklad: Zuzana Stankovitsová
Powered by Facebook Comments
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.