Tag Archives : kde

Lena Riečanská

Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?


Aké jednoduché otázky. A potom si sadnete a myšlienky letia na všetky strany. Kedy som začala písať? Samozrejme, že nikoho nezaujímajú moje prvé kostrbaté písmenká, ale literárna tvorba. Osobne za to ani nemôžem. Dostala som do vienka danosť zaujímavejšie sa vyjadriť v písomnom prejave, pocity a príbehy rozpovedať pútavejšie a bez viditeľnej trémy. K detským literárnym pokusom prispeli povahové črty zdedené po otcovi a môj obdiv k jeho…

Read More »
Ivona Ďuričová

Ivona Ďuričová – Prečo, ako a kde píšem


Prečo píšem: Odkedy som spoznala písmená, čítala som, čo mi prišlo pod ruku. Prvú knižku som prečítala samostatne od Márie Ďuríčkovej O Guľkovi Bombuľkovi a bola som z nej úplne nadšená. Nasledoval Ferdo Mravec a ďalšie skvosty, z ktorých obrázky i pocity mám dodnes uložené v sebe, v sekcii detských pokladov. Páčili sa mi veľmi i rýmovačky, básničky, dodnes si…

Read More »
Anna Ďarmati

Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem


Hovorí sa: „Za všetkým hľadaj ženu.“ U mňa by to však bolo skôr: „Za všetkým hľadaj deti.“ (Aj keď bez ženy, hm…) Každopádne, úplne na počiatku bol pohyb. Ešte nie ten ceruzkou po papieri (zásadne píšem takto), ale tai chi. Tai chi si ma našlo, aby uvoľnilo všetky moje brnenia a štíty a otvorilo vrátka ukrytému potenciálu. Asi v každom mysliteľnom ohľade. (Zatiaľ to…

Read More »
Kristína Baluchová

Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem


Mnoho autorov a autoriek na otázku „prečo píšem“ odpovedá jednoducho a od srdca – lebo ma to baví. Moja jednoduchá odpoveď z útrob myokardu nie je taká pekná: mňa to niekedy až tak veľmi nebaví, len si nedokážem pomôcť. Musím. Nemám čas uvažovať nad tým, či „to“ má vôbec zmysel. Nemám čas na nič iné len to skladanie slov, na tie obrazy, vôňu…

Read More »
Lukáš Cabala

Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem


Sú dni, keď nepíšem, ale nie sú dni, keď nad písaním neuvažujem. Rovnako som fungoval aj pred tým, než mi začali vychádzať knihy. Raz som hral so synovcom na záhrade futbal a za plotom niečo šialene zaškriekalo. Pýtam sa ho, čo to, pre tri eucharistie*, bolo? On odpovedal, že veď jeho kamoška, Klára. Vtedy som si spomenul, že Klárin dedko býva…

Read More »
Peter Kijaba

Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty


To je vlastne dôvod prečo ešte píšem, nie dôvod, prečo som s tým začal. Vždy, pri niečom peknom, smutnom, významnom či ťažkom som si hovoril: ešte nie! Zapíšem si ich neskôr, spomienky úctivo zvečním na papier až keď zostarnem, na niekoľko strán ako v romantickom filme, aby som si na nich občas spomenul, vytiahol ich z knižnice či zásuvky nočného stolíka,…

Read More »
Ondrej Kalamár

Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár


A kto iný by už mal písať, ak nie Kalamár? Keď som chcel v roku 2010 vydať svoju druhú básnickú zbierku, oslovil som mailom svoju budúcu vydavateľku a ona rozmýšľala, kto si z nej robí srandu. Lebo insitnejší pseudonym pre básnika, ako Kalamár si ani nevedela predstaviť. A keď zistila, že to nie je pseudonym, tak okamžite povedala, že mi…

Read More »
Dana Hlavatá

Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…


Pred pár dňami som bola na besede s deťmi. Jeden chlapec, ktorý obkročmo sedel na stoličke a nepozeral, ale civel na mňa s istým dešpektom, pretože v rozkvitnutej puberte neuznáva nič iné ako tablet, mobil a počítač, mi položil otázku. „A čo z toho máte, že píšete?“ A zase na mňa fľochol takým pohľadom, že som sa musela udržať, aby som sa nezadusila smiechom. S istým sebazaprením som…

Read More »
Matúš Mahút

Matúš Mahút – Písanie


Prečo Lebo je to super. Ako Na všetkom, čo má klávesnicu. Keď ma pobozká múza, nechcem sa brániť a píšem až do vyšťavenia, je to vskutku povznášajúci pocit. Vtedy som na seba hrdý a zbožňujem žitie. Spí sa dobre, keď sa dobre píše a potom sa mi dobre žije. Niekedy sa namiesto múzy vybozkávam s kávou alebo kofeínovými tabletkami a trochu pri tom podvádzam. Kedy…

Read More »
Beata Balogová

Beata Balogová – O písaní


Nepamätám si čas keď som nepísala. Najprv som písala kriedou na chodník, na okraje novín ktoré odoberala moja stará mama. Potom som si do svojich denníkov zapisovala všetko, čo sa okolo mňa v detstve mihlo. Mená ľudí ktorých som stretla, farbu ich oblečenia, zlomky viet, ktoré povedali. Vždy som mala u seba pero, ceruzku alebo fixku. Keď sme išli na…

Read More »

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť