Tag Archives : kde

Peter Pavlac

Peter Pavlac – Píšem…


Píšem, odkedy som sa naučil čítať a písať. Neviem to zastaviť. Nechcem to zastaviť. Moja prvá „kniha“ bola zošívačkou sputnaná skupinka bielych papierov, postupne zaplnená do poslednej stránky kombináciou motívov všetkých Verneoviek, ktoré som vtedy hltal na kilá. Mal som asi osem rokov, a keď som svoj dramatický príbeh s názvom Rok v neznámych chodbách čítal rodinnej rade, po ich výbuchu smiechu nad vetou…

Read More »
Jozef Heriban

Jozef Heriban – Rieka tečie, pierko letí…


Mám veľmi rád proces, keď vzniká nový príbeh z ničoho. Z jednoduchej myšlienky, z pocitu, z náhodne zachyteného rozhovoru v autobuse, zo zabudnutej spomienky. Ako keď sa v diaľke na horizonte v horúcom vzduchu objaví nejasná silueta. Svojím spôsobom ma to fascinuje. Na scénu prichádzajú postavy, o ktorých som na začiatku nič nevedel. Vtedy musím celý text prepísať. Nevadí mi to. To je asi na tvorbe najkrajšie. Literárni…

Read More »
Ružena Scherhauferová

Ružena Scherhauferová – V tvorbe som realistka


Keď som začala chodiť do školy a naučila som sa písať a čítať, pokúšala som sa písať básničky. Vyhlasovala som, že keď budem veľká, budem slávna spisovateľka. Som dávno dospelá a začala som písať až v 57. rokoch. Som príkladom toho, že začať možno kedykoľvek a nikdy nie je neskoro plniť si sny. To, že som na základnej a strednej škole pracovala v redakčnej rade, písala som…

Read More »
Jakub Spevák

Jakub Spevák – Prečo, ako, kedy a kde píšem


Som skôr z tých, ktorí dlho nápad nosia v hlave, omieľajú ho, pitvú, až ich nakoniec začne presahovať a musia ho dať zo seba von. Povedal by som, že viac premýšľam, ako píšem. Najprv ma začne niečo omínať, vyrušovať – dalo by sa to prirovnať k takému kameňu v topánke. Musí tam byť určitú dobu a nástojčivo naliehať, obťažovať moju…

Read More »
Petra Hederová

Petronela Hederová – Prečo, kedy a kde píšem


Píšem vždy, keď mám pocit, že mi napadol dobrý príbeh, alebo keď potrebujem zdieľať myšlienky, ktoré pokladám za zaujímavé. Okrem románov píšem aj texty piesní. Väčšinou sa to deje v štádiu, keď už existuje skladba, ktorá má byť naspievaná a otextovaná. Text tvorím spolu so spevovou linkou, tak viem text zároveň nafrázovať a pomeniť časti, ktoré nesedia. Je to úžasne kreatívny proces, človeka…

Read More »
Eva Ava Šranková

Eva Ava Šranková – Prečo, ako a kde píšem


Prečo? Lebo písanie a literatúra vôbec sa mi už pred mnohými rokmi zavŕtali hlboko pod kožu. Písané slovo proste milujem, a keď človek niečo veľmi miluje a dáva do toho celé srdce, odrazí sa to aj na jeho práci. Som tragéd inklinujúci k melodráme a napriek tomu, že sa rada smejem, humorom neoplývam, ten si vždy rada prečítam u niekoho iného. Také ako ja, sú aj…

Read More »
Michaela Ella Hajduková

Michaela Ella Hajduková – Písanie je pre mňa cestovanie časom a priestorom


Už keď som bola škôlkarka, veľmi rada som si vymýšľala a bohatá fantázia mi ostala dodnes. Len čo som sa naučila písať, prišla som na to, že tie veci, čo sa mi odohrávajú v hlave, je super zapísať si a potom si ich po sebe čítať. Začala som niekde na prvom stupni základnej školy komiksami o modernej Popoluške, lebo do bublín…

Read More »
Lina Franková

Lina Franková – prečo, kedy a kde?


Prečo? Začalo to klasicky. Od základnej školy som sa prihlasovala na literárne súťaže, pretože sa pani slovenčinárke zdalo, že mi to celkom dobre píše, na strednej som bola už bola to dievča, ktoré vždy prinieslo novú poviedku, ktorá zrazu zmizla z lavice a putovala „pod pultom“ až do iných tried. Písanie ma napĺňalo, bolo to moje najobľúbenejšie hobby a neskôr aj zmysel života…

Read More »
Adriana Macháčová

Adriana Macháčová – Prečo, ako a kedy píšem


Písať som začala ako trinásťročná, keď sa moji rodičia rozviedli a obaja si našli druhých partnerov. Nič nebolo tak, ako by som si želala. Otec sa mi neozýval, žil život so svojou druhou rodinou a mamin nový manžel ma nemal príliš v láske. Potrebovala som sa s niekým podeliť o smútok, ale aj strach. Zistila som, že je to úžasný…

Read More »
Mária Streicherová

Mária Streicherová – O písaní


Úplne vždy a úplne všade. Roje slov sa roja z môjho vnútra, naliehavo obťažujú myseľ, aby si ich všimla a zaznamenala. Vo vybičovaných okolnostiach, kedy nemôžem písať, ich chvíľu omieľam v sebe a zabudnem. Zabudnutých je možno rovnaké množstvo, ako zapísaných. Je jedno, či píšem, poéziu, prózu, fotím, tvorím výtvarno, varím, pečiem, šijem, sadím stromy či zemiaky. Iba dávam von,…

Read More »

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť